Založ si blog

1. Na počiatku bolo klamstvo, dve klamstvá. ..

Sľúbila som, že moje jednotlivé blogy budú napísané v štruktúre: tvrdenie – popretie tvrdenia – dôkaz.

Dnes prinášam prvý text zodpovedajúci tejto požiadavke. Celé Slovensko vie, že na počiatku našej kalvárie bol blog poslankyne Blahovej. Tento blog bol následne „rozfofrovaný“ vo všetkých médiách a postavil do pozoru mnohé zložky verejnej moci. Gratulujem pani Blahovej. Skutočne. Toto bol ohromný výkon, ktorý si, podľa môjho názoru vyžadoval prepracovanú prípravu. Až takú, že pochybujem, že toho bola pani Blahová schopná samostatne.

Blog zverejnený 9.9.2016 na Denníku N a bezprostredne dosiahol obrovské čísla v sledovanosti.  Neskutočné čísla v našej krajine. Až také neskutočné, že čítanosťou stránok Denníka N sa zaoberala Transparency International, nasledovne:

„…Krikľavým bol napríklad aj úspešný blog poslankyne NR SR Natálie Blahovej s názvom Requiem pre znásilnené dievčatá, ktorý odštartoval veľkú kauzu resocializačného zariadenia Čistý deň. Blahová ho publikovala v piatok 9. septembra o 20.40 h. V sobotu (10.9.) dosiahol čítanosť na úrovni 350 000. Číslo opäť diametrálne nesedí s oficiálnym AIM monitorom. Podľa toho všetky blogy na Enku mali za celý piatok a sobotu zhruba 160 000 klikov. Teda menej ako polovičnú….“

zdroj: https://transparency.blog.sme.sk/c/442588/dennik-n-nehra-s-citatelmi-ferovu-hru.html

Takže: Klamstvo č. 1, ktorým bola kauza odštartovaná, bol simulovaný záujem verejnosti o výtvor poslankyne Blahovej.

Prirodzenou cestou by údaj o čítanosti tento blog nedosiahol. Dnes svieti pri blogu Natálie Blahovej číslo čítanosti 624 816. A 111 diskusných príspevkov. Veeeľký nepomer…. urobte si úsudok sami.

Následne, Natália Blahová vo svojich opakovaných výstupoch zdôrazňovala, že napísanie blogu bola „spontánna“ aktivita a bol to úkon, ktorý urobila v núdzi, kedy ostatné prostriedky nápravy zlyhali. Ani matka, ani ona sama už nevedela, ako tým „deťom“ pomôcť.

Tvrdenie – výpoveď samotnej poslankyne Blahovej prinášame z jej debaty s mojim manželom Petrom Tománkom v štúdiu periodika .týždeň, moderovaného redaktorom Bánom:

  • 2:01 záznamu

„…ja som vôbec nemala v úmysle žiadny blog písať,…ona (matka) ani nevedela, že ja som…eee, že ja píšem nejaké články, ani som jej takúto pomoc nenúkala. To bola jednoducho moja spontánna reakcia na jej naozaj ťažký psychický stav, keď sa nevedela spojiť tuná s pánom riaditeľom a dozvedieť sa, či jej dcéra vycestuje alebo nie. To bola čistá moja spontánna akcia a ja som jej asi tak dve-tri hodiny pred tým volala s tým, že som napísala článok….dve-tri hodiny pred uverejnením….“

Dôkaz o opaku:

Matka dňa 5.9.2016 v popoludňajších hodinách na ulici pred zariadením vykrikovala:

„…vy ani neviete, kde toto bude zajtra… sa pozrite na blog, na blog,…politický už…“

Toto odznelo v prítomnosti mnohých ľudí vonku pred bránou – 4 dni! pred zverejnením blogu. Že vraj matka nič nevedela! Nie, matka sa už nemohla dočkať, kedy sa spustí „cirkus“ a v slabej chvíľke to vykričala. V tomto období matka takmer denne chodila do zariadenia v sprievode polície.

Link: https://youtu.be/d8SZRMTE0NM

A napokon, najlepší dôkaz o tom, že tento výrok poslankyne Blahovej je klamstvo, je jej vlastný nasledujúci výrok:

  • 52:29 záznamu:

„…ja som bola s matkou v kontakte už pre tým a ja som sledovala tie jej právne kroky, ktoré ona podniká a aj predbežné opatrenie a defacto som spolu s ňou čakala na to, ako bude zaobchádzané s tým predbežným opatrením….pretože je veľmi kompetentne spísané aj so všetkými rozhodnutiami a tak ďalej. Čiže mali sme predstavu o tom, že bude skutočne rozhodnuté v najbližšej dobe. No keď sme čakali už druhý týždeň, na toto súdne rozhodnutie, tak už som mala pocit, že už skutočne treba nejakým spôsobom pomôcť tým deťom v tom ústave, ktoré sú ohrozené ….“

Na otázku redaktora, čo bolo dôvodom zverejnenia blogu v piatok, v 54:39 záznamu poslankyňa Blahová  hovorí „o časovej tiesni“, ktorá tu nastala, pretože dieťa malo odcestovať, avšak na otázku reportéra Bána prečo to bolo dva dni po vycestovaní detí uviedla, že „matka chcela vedieť…ona nevedela nič…nevedela, kde dieťa je…“

Zdroj: https://www.tyzden.sk/spolocnost/34425/z-oci-do-oci-o-udajne-znasilnenom-dievcati/

Takže: Klamstvo č. 2 – klame, keď tvrdí, že chcela pomôcť deťom. To by predsa dva týždne nečakala, a hlavne, nečakala by do doby, kým odídu do Chorvátska.

Ak to budem interpretovať, tak udalosti sa udiali tak, že matka podala návrh na neodkladný úkon v mesiaci august 2016 (tu ale neviem presný deň,)  a poslankyňa Blahová túto kauzu sledovala už od tohto mesiaca, teda minimálne dva týždne vedela o údajnom zneužívaním detí v tomto resocializačnom zariadení, pretože toto matka maloletej opisovala vo svojom návrhu. Poslankyňa tvrdí, že ten návrh videla už skôr, a potom týždne sledovala čo sa stane s návrhom. Teda týždne nerobila vôbec nič na záchranu údajne týraných a zneužívaných detí?

Nekontaktovala políciu, nešla do zariadenia, neurobila NIČ pre „týrané a zneužívané deti“.  Vlastne urobila. Stretávala sa s partiou sebe blízkych ľudí, projektovali, premýšľali, skicovali budúci príbeh, ktorý mal uzrieť svetlo sveta. Musela to byť bomba. Explózia musela byť obrovská, intenzívna, celoplošná. Nemohla riskovať, že informácia zostane bez povšimnutia. V popredí explózie sa vynímalo jej veličenstvo – pani poslankyňa Naty Blahová, samozvaná ochrankyňa detí. Bola dostatočne razantná, aby bolo od počiatku jasné, že ona je merítko morálky, pravdy, spravodlivosti. O jej postojoch a tvrdeniach sa nepolemizuje. Tieto sa scholasticky preberajú a ako mantra replikujú naprieč celým mediálnym priestorom.

A ešte jedna vec bola pre úspech jej vyfabulovaného deja dôležitá. V žiadnom prípade príbeh nemohol byť redukovaný na jeden alebo dva konsenzuálne pohlavné styky. Toto je predsa bežné, na Slovensku sú desiatky a stovky odsúdených za takéto konanie. Zariadenie, zamestnanci, ale najmä jeho riaditeľ (neskôr aj jeho manželka) museli byť verejnosťou vnímaní ako netvori, ktorí sú úchylní, majú radosť z utrpenia detí a ešte si pri tom výdatne zarábajú.  A urobila to v čase keď celé zariadenie odišlo do Chorvátska,  teda čakala na príležitosť, keď sa nebudeme môcť brániť.  Dobre vedela, že budeme o cca 900 kilometrov ďalej a naše možnosti obrany sa scvrknú na vysušené hrozienko. Geniálne.

A teraz trošku z kuchyne Čistého dňa. V piatok 9.9.2016 sme v Chorvátsku nikto nič netušili. Spokojne sme sa uložili na nočný spánok, pretože na skoré ráno mala časť chalanov z komunity spolu s manželom naplánovanú cyklistiku okolo Vranského jazera. Je to trasa cca 44 km dlhá, manžel ju za tie roky s klientmi absolvoval stovky krát. Vždy sa snažia vyraziť skoro ráno, pretože chorvátske slniečko je veľmi hryzavé, rozpaľuje skaly, ktoré s ním v symbióze zhora i zdola opekajú každého nadšeného športovca. Keďže ja nemám fyzickú kondíciu na takej úrovni, aby som pelotón nezdržiavala, zostala som v „hlavnom tábore“ spolu s kolegami a klientami, ktorí mali iný program. Veselo som sa posadila k stolu s raňajkami a nadviazala som rozhovor. Ihneď po prvých vetách mi z reakcií kolegov bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Avšak podvedomie nesignalizovalo nič nebezpečné. Natália bola rozhodnutím súdu (na náš návrh!) umiestnená počas terénky v inom resoce, všetci mladiství i dospelí klienti boli v dohľade, spokojne džavotali okolo mňa a usrkávali z ranného čaju… Ale oči kolegov, ktoré sa na mňa upierali, zračili zdesenie. Musela som sa spýtať priamo: „Haló, čo sa deje?“ reakciou bolo neveriace začudovanie, že nič neviem. „A čo mám vedieť?“ – opýtala som sa. Odpoveďou mi bol podsunutý displej mobilu. Začítala som sa do obsahu. Začala mi v žilách tuhnúť krv. Zostala som paralyzovaná, vyhŕkli mi slzy do očí. Prečítala som sotva dva odseky blogu, viac som v tom momente nedala…. Kolegovia na mňa spýtavo pozerali, čakali, ako zareagujem. Lenže ja som nebola schopná žiadnej reakcie. Po pár sekundách, keď som iba civela, rozbehli sa vo vysvetľovaní situácie: čo všetko už prečítali, akí všetci kamaráti, príbuzní a známi im volali…vraj na Slovensku to hustne… je to zlé, každý o tom hovorí…. Z paralýzy ma vytrhla ďalšia nepríjemná emócia – panika. Trasúcimi sa rukami som uchopila telefón a vola  som manželovi. Povedala som mu, že vyšiel blog, z toho, čo som vládala prečítať, s poriadne hnusným obsahom. Jeho reakcia bola pokojná. Vraj to nič, to sme predsa mohli čakať, táto rodina sa nás pokúšala médiami tlačiť viac ako rok vždy, keď sa veci nediali podľa ich predstáv. Povedal mi, aby som sa ukľudnila, keď dobicyklujú, poradíme sa so všetkými, ako budeme reagovať. Jeho postoj mi pomohol. Na chvíľu. Po pár desiatkach minút mi kolegovia donášali ďalšie správy. A začal zvoniť aj môj telefón. Rôzni ľudia zo Slovenska mi oznamovali, čo sa deje a pýtali si vysvetlenie. Manželovi som zavolala opäť. Už s plačom som ho prosila, aby túru nedokončili a vrátili sa rýchlo naspäť. Prišiel. A zase reagoval pokojne. Asi takto: „Ako dobre, že sme v Chorvátsku, aspoň sme chránení pred mediálnym tlakom. Nebojsa, moja, kým prídeme domov, tak to prehrmí a médiá budú už riešiť inú tému…“

Ako hlboko sa mýlil. Chápem. Nemohol vedieť, tak ako netušil nikto na našej strane tábora, čo bolo na nás pripravené. To, že nastupujeme krížovú cestu, sme ešte v tom momente netušili.

Stihli sme napísať pár listov a odmailovať ich. Písali sme aj poslankyni Blahovej. Dodnes čakáme odpoveď. Tu je text listu (tam kde je uvedené „x“, som text pre istotu zmazala, nakoľko sa nechcem vystaviť trestnému stíhaniu, uvádzam iba informácie, ktoré v čase publikovania tohto blogu už v médiách odzneli) :

Vážená pani poslankyňa,

tento list je osobný a nedávame súhlas na zverejnenie údajov v ňom uvedených.

So zdesením sledujeme, ako sa podieľate na šírení neprávd bez toho, aby ste nás kontaktovali a zaujímali sa aspoň o základnú objektivizáciu skutočností, ktoré vieme, na rozdiel od „starostlivej matky“ doložiť listinnými dokumentami a nahrávkami.

Za obzvlášť podlé považujeme to, že to rozmazávate práve teraz, keď sme s celým zariadením na terénnej terapii mimo Slovenska, a nemôžeme promptne reagovať.

Napríklad:

  • do nášho strediska prišlo dieťa v psychickom a fyzickom debakli, na základe rozhodnutia súdu. Zdravé deti k nám súd neumiestňuje.
  • ostatnému návratu do zariadenia predchádzal klientkin útek z domu, z dôvodov domáceho násilia. Na základe trestného oznámenia dieťaťa, podaného v tejto veci, sú matka a jej manžel momentálne prešetrovaní orgánmi činnými v trestnom konaní;
  • z cca desiatich mesiacov pobytu v našom zariadení bola klientka xxxxxxxxxxxxx matky, ktorá ju vytrhávala z terapeutického programu pod rôznymi zámienkami, a opakovane ju do zariadenia vracala xxxxxxxxxx;
  • dieťa sa, podľa jeho opakovaných vyjadrení, nechce, po absolvovaní resocializačného pobytu, vrátiť k matke;
  • klientka uvádza, že matka sa o ňu nestarala, a xxxxxxxxxxxxx;
  • xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, mladší syn (26 rokov) je aktívny narkoman, ktorého k nám matka chcela umiestniť, a podľa toho, čo uvádzalo dieťa, je jej terajší manžel xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
  • pani matka už cca desať rokov nepracuje a neplatí odvody;
  • používa falošné lekárske potvrdenia;
  • za ostatné dva mesiace dieťa prešlo kompletnou lekárskou prehliadkou u viacerých špecialistov, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx;
  • za posledného dva a pol mesiace, čo je u nás, klientka pribrala xxxxxx kg;

a ďalšie fakty, ktoré by Vám vystavali úplne iný príbeh.

V titulke blogu sa exkulpujete tým, že „nie som novinárka a mojim prvoradým záujmom je chránenie záujmov maloletých detí.“

Nevieme prísť na to, akým spôsobom tento Váš text ochránil záujem maloletých detí.

Do momentu, kým nemáte informácie, môžete beztrestne predstierať, že ste jednostranne uverili príbehu.

Od tejto chvíle však máte vyjadrenie druhej strany, a preto Vás žiadame, nepokračujte v ohováraní ľudí a zariadenia, o ktorých práci nič neviete.

Po našom návrate, 20. IX. 2016, máte možnosť spojiť sa s nami, overiť si vyššie uvedené informácie a pochopiť súvislosti.

 

Na vedomie: adminom blogov Denníka N, šéfredaktorovi Denníka N

Čo bolo vo verejnom priestore – viete všetci. Výsledok bol, že na druhý deň ráno sme sa s manželom rozlúčili komunitným objatím s deckami a kolegami, sadli do auta a uháňali na Slovensko. Do jamy levovej…

A propos:

Je niekto, kto uverí, že ak na počiatku príbehu bolo klamstvo, mohli po ňom nasledovať čisté úmysly?

 

 

Ako to vidím ja. Úvod.

19.09.2017

Dobrý deň. Dobrý deň želám všetkým, ktorí sa rozhodli prečítať si moje prihováranie sa k vnímavým ľuďom. Predstavovať sa zrejme osobitne nemusím, k môjmu blogu sa hlásim plným menom. viac »

Rusko, FSB

Teroristický útok v Petrohrade zmarili informácie od CIA, Putin poďakoval Trumpovi

17.12.2017 18:07

Atentátnici plánovali útok na katedrálu v druhom najväčšom ruskom meste, po informáciách od CIA ich ruské úrady zadržali.

lekaren, liek, choroba, lieky

Štátny ústav pre kontrolu liečiv sťahuje z trhu niektoré šarže lieku Endiex

17.12.2017 17:06

Dôvodom stiahnutia niektorých šarží lieku z trhu je podozrenie na možnú prítomnosť cudzorodých častíc v lieku.

Nemocnica, Antolská, parkovanie

Bezplatné parkovanie pri nemocniciach má háčik

17.12.2017 15:20

Štvorhodinové bezplatné parkovanie pri nemocniciach prinieslo paradoxnú situáciu.

elektromobil, Šefčovič, Šajgalík

Slovensko ide do výskumu elektroáut

17.12.2017 15:00

Do výskumu elektromobility sa najnovšie viac zapojí aj Slovensko. Vedci Slovenskej akadémie vied dostali dve nabíjacie stanice a dva elektromobily.

Zuzana Tománková Miková

Vždy vypočuj obe strany!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2
Celková čítanosť: 3191x
Priemerná čítanosť článkov: 1596x

Kategórie